O ostrove Sokotra:
Jemen sa môže pýšiť množstvom ostrovov roztrúsených ako perly pozdĺž svojho pobrežia; od množstva koralových ostrovov, ktoré sa nachádzajú kúsok od západného pobrežia (napríklad ostrov Kamarán) až po menšie ostrovy, ktoré sú situované blízko od južného pobrežia v Adenskom zálive a majú vulkanický pôvod už z obdobia neogónu, asi pred 23 miliónom rokov. Iné ostrovy sú viac vzdialené a tvoria odlomené fragmenty pevniny, ktorá sa odštiepila asi pred 27 miliónmi rokov, ako je napríklad súostrovie Sokotra.
Ostrov Sokotra leží približne 190 námorných míľ od južného pobrežia Jemenu v Adenskom zálive. Táto relatívna izolovanosť sa prejavila v neobyčajnej unikátnosti ostrova. Podobne ako Galapágy, aj ostrov Sokotra sa môže pýšiť unikátnou faunou a flórou, ktorá sa nevyskytuje nikde inde na svete. Taktiež obyvatelia ostrova Sokotra majú vlastný jazyk (ktorému chýba písomná forma) a vlastnú kultúru, kuchyňu a tiež architektúru: ani arabská ani arabská - je sokotranská.
Ostrov Sokotra leží približne 190 námorných míľ od južného pobrežia Jemenu v Adenskom zálive. Táto relatívna izolovanosť sa prejavila v neobyčajnej unikátnosti ostrova. Podobne ako Galapágy, aj ostrov Sokotra sa môže pýšiť unikátnou faunou a flórou, ktorá sa nevyskytuje nikde inde na svete. Taktiež obyvatelia ostrova Sokotra majú vlastný jazyk (ktorému chýba písomná forma) a vlastnú kultúru, kuchyňu a tiež architektúru: ani arabská ani arabská - je sokotranská.
Sokotra je najväčším z malého súostrovia tvoreného zo štyroch ostrovov. Jednu dvojicu tvoria Bratia (Samha a Darsa) a tretím zo štvorice je Abd Al-Kúrí spolu s dvoma malými ostrovčekmi ležiacimi v Indickom oceáne na vulkanickej vyvýšenine vzdialenej 500 kilometrov juhovýchodne od Mukalla a 170 kilometrov od pobrežia Somálska. Ostrov Sokotra je približne 130 kilometrov dlhý a 35 kilometrov široký.
Jeho názov je odvodený od sanskritu dripa sukhao ("ostrov alebo miesto požehnania") alebo z arabského súq qutra, čo znamená trh s dračou krvou - odkaz na živicu zo svojich najvzácnejších stromov.
Jeho názov je odvodený od sanskritu dripa sukhao ("ostrov alebo miesto požehnania") alebo z arabského súq qutra, čo znamená trh s dračou krvou - odkaz na živicu zo svojich najvzácnejších stromov.
Dračia krv
V staroveku bol ostrov známy Grékom už v prvom storočí pred naším letopočtom ako legendárny Ostrov Dioscorida a Marco Polo ho v trinástom storočí označil ako Ostrov Sokotra - trh s dračou krvou. Ostrov má mnoho názvov - Ostrov Blaženosti, Ostrov Ticha, Ostrov hmiel, Galapágy Indického oceánu alebo Galapágy Arabského polostrova - tieto označenia mu ľudia prisúdili počas mnohých storočí.
Kvôli jeho strategickej polohy pri vstupnej bráne do Červeného mora, bol ostrov Sokotra slávny už v staroveku a zmienený v najstarších príbehoch sveta. Gilgaméš v babylonskom epose prechádza vodami Sveta mŕtvych (úžiny Báb Al-Mandab) na južnom konci Červeného mora, kam sa prišiel učiť tajomstvu nesmrteľnosti od jeho príbuzného Uta Napištiho.
Egypťania poznali ostrov Sokotra ako ostrov džinov - duchov posvätných stromov, ktorých živicu využívali pri mumifikácii, chrámových obradoch a tiež v medicíne. Starovekým Grékom bol v prvom storočí pred naším letopočtom ostrov známy ako "fénix" - Arabský vták kvôli rumelke (sýtočervenému farbivu), ktoré vyteká zo stromov - krv dračieho stromu. Miestni obyvatelia verili, že je to výsledok mytologického boja na život a na smrť medzi drakom a slonom.
Kvôli jeho strategickej polohy pri vstupnej bráne do Červeného mora, bol ostrov Sokotra slávny už v staroveku a zmienený v najstarších príbehoch sveta. Gilgaméš v babylonskom epose prechádza vodami Sveta mŕtvych (úžiny Báb Al-Mandab) na južnom konci Červeného mora, kam sa prišiel učiť tajomstvu nesmrteľnosti od jeho príbuzného Uta Napištiho.
Egypťania poznali ostrov Sokotra ako ostrov džinov - duchov posvätných stromov, ktorých živicu využívali pri mumifikácii, chrámových obradoch a tiež v medicíne. Starovekým Grékom bol v prvom storočí pred naším letopočtom ostrov známy ako "fénix" - Arabský vták kvôli rumelke (sýtočervenému farbivu), ktoré vyteká zo stromov - krv dračieho stromu. Miestni obyvatelia verili, že je to výsledok mytologického boja na život a na smrť medzi drakom a slonom.
Populácia ostrova sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 50 tisíc obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria pastieri oviec a rybári, ktorí hovoria unikátnou Sokotričtinou. Hlavným administratívnym mestom ostrova je mesto Hadibú (Hadiboh) spolu s ďalšími väčšími mestami a dedinami, ktorú sú pozdĺž severnej časti ostrova. Ďalšími väčšími mestami sú Múrí (s letiskom); Ghubba; Qadhíb a prístav na západe Qalansíja. Populácia je tvorená mnohonárodnostnými skupinami - Hadramí a golfskými Arabmi, ktorí sa tu usídlili pred viac než 3000 rokmi podobne ako Gréci, Afričania, Somálčania, kmene Mahri a potomkovia otrokov, námorníkov, obchodníkov alebo zachránení stroskotanci z lodí a ďalšie rasy, ktoré sem migrovali od dvanásteho storočia. Nachádza sa tu tiež beduínska skupina Sokotranov vo vnútrozemí ostrova, ktorá žije v kopcoch, ktorí sa živia chovom dobytka a kôz. Rôznorodosť zloženia obyvateľstva ostrova neprekvapuje, vzhľadom na jeho dlhú históriu.
Počasie
život na ostrove je ovplyvňovaný dvoma monzúnovými obdobiami. Juhozápadné monzúny od Apríla do Októbra prinášajú extrémne silný, horúci a suchý vietor z Afriky. Počas tohto obdobia padá minimum zrážok a prichádza k mimoriadnemu vysušeniu. Zimné monzúnové obdobie je oveľa priaznivejšie a prichádza zo severovýchodu, z Indického subkontinentu a prináša občasné zrážky od konca novembra do Marca.
Dažďové zrážky sú vždy výdatnejšie na horách ako na viac vyprahnutých pobrežných pláňach, kde niekedy neprší i viac rokov. Pre vodné zdroje ostrova sú však oveľa viac dôležitejšie, než monzúnové obdobia, zásobárne vody, ktoré poskytujú hory a zrážky v nich a ktoré sú dostatočné pre celý ostrov.
Dažďové zrážky sú vždy výdatnejšie na horách ako na viac vyprahnutých pobrežných pláňach, kde niekedy neprší i viac rokov. Pre vodné zdroje ostrova sú však oveľa viac dôležitejšie, než monzúnové obdobia, zásobárne vody, ktoré poskytujú hory a zrážky v nich a ktoré sú dostatočné pre celý ostrov.
Fauna a flóra
Pobrežné pláne sú sub-saharského charakteru a rastú na nich listnaté kríky Croton socotranus, pryšec (mliečnik), uhorkové stromy a Ziziphus spina-christi, kým v údoliach sa nachádza viac kerov s kadidlovými stromami a tiež bizarnými stromami pripomínajúce obrátené fľaše. Bohatá vegetácia prežíva suché monzúny v údoliach alebo chránená v horách. Aj vďaka minimalizovaniu ľudskej činnosti sa na ostrove nachádza až 37% unikátnej flóry charakteristickej pre súostrovie. Niet preto divu že ostrov sa teší tak veľkému záujmu botanikov. Bolo zaznamenaných viac než 825 druhov rastlín a približne 307 z nich neexistuje nikde inde na svete.
Toto z neho robí jednu z najbohatších ostrovných flór na svete a preto je Sokotra označená ako Galapágy Arabského polostrova. Fauna na ostrove je podobne obdivuhodná, keď 90% druhov plazov prítomných na ostrove sa nevyskytuje nikde inde na svete.
Toto z neho robí jednu z najbohatších ostrovných flór na svete a preto je Sokotra označená ako Galapágy Arabského polostrova. Fauna na ostrove je podobne obdivuhodná, keď 90% druhov plazov prítomných na ostrove sa nevyskytuje nikde inde na svete.
Dračí strom
Strom s dračou krvou, Dracaena cinnabari, je pomerne rozšírený v stále zelených lesoch v centrálnej a východnej časti ostrova a je dominantou niektorých lokalít. Niektorých vek sa približuje k 500 rokom. Stromom sa najlepšie darí v lokalitách, kde sa vytvárajú hmly a nízke oblaky a sú zasiahnuté monzúnovým slabým dažďom.
Príčinou úbytku týchto stromov na ostrove je pravdepodobne zmena klímy.
Príčinou úbytku týchto stromov na ostrove je pravdepodobne zmena klímy.
Súostrovie Sokotra
V roku 1998 bolo súostrovie Sokotra označené za jeden z najvýznamnejších ekosystémov na Zemi. V roku 2004 sa súostrovie zaradilo na zoznam lokalít čakajúcich na zapísanie do svetového dedičstva UNESCO a 8. júla 2008 sa dočkalo svojho zápisu.
Zdroje: Yemen - Jewel of Arabia, AITHIE, Charles and Patricia; The Lost World of Socotra, BOGGS, Richard. Photos: Veronika Kramarekova
Zdroje: Yemen - Jewel of Arabia, AITHIE, Charles and Patricia; The Lost World of Socotra, BOGGS, Richard. Photos: Veronika Kramarekova