O Jemene
Hlavné mesto a populácia: Sana' a (2 419 000)
Populácia krajiny: 24 800 000
Rozloha (kilometre štvorcové): 527 968
Mena: Jemenský riál (YER)
Populácia krajiny: 24 800 000
Rozloha (kilometre štvorcové): 527 968
Mena: Jemenský riál (YER)
Geografia:
Jemen sa nachádza v juhozápadnej časti Arabského polostrova na rozlohe 527 968 kilometrov štvorcových a táto rozloha z neho činí druhú najväčšiu krajinu Arabského polostrova s počtom obyvateľov 24, 8 miliónov v roku 2011 podľa údajov OSN. Zo severu tvorí hranice so Saudskou Arábiou a na východe s Ománom. Jeho západné pobrežie obmýva Červené more a z juhu Adenský záliv a Arabské more.
Geografia Jemenu je veľmi rôznorodá. Nájdete tu horské vysočiny ako napríklad Asírsky horský hrebeň či Sarat hory. Ďalej na západ výška dramaticky klesá a rozdiel je len niečo cez 25 kilometrov medzi horami a pobrežnými pláňami Tihamy. Vo východnej časti krajiny dominuje nehostinná náhorná planina Džol. V centrálnom Jemene sa rozprestierajú púšte Ramlat As-Sabatajn a Ar-Rub´ Al-Chálí, ktorá sa rozprestiera aj na území Saudskej Arábie, Ománu a Spojených arabských emirátoch a je najväčšou púšťou na svete.
Podnebie krajiny sa líši podľa rôznorodosti týchto geografických regiónov.
Jemen sa nachádza v juhozápadnej časti Arabského polostrova na rozlohe 527 968 kilometrov štvorcových a táto rozloha z neho činí druhú najväčšiu krajinu Arabského polostrova s počtom obyvateľov 24, 8 miliónov v roku 2011 podľa údajov OSN. Zo severu tvorí hranice so Saudskou Arábiou a na východe s Ománom. Jeho západné pobrežie obmýva Červené more a z juhu Adenský záliv a Arabské more.
Geografia Jemenu je veľmi rôznorodá. Nájdete tu horské vysočiny ako napríklad Asírsky horský hrebeň či Sarat hory. Ďalej na západ výška dramaticky klesá a rozdiel je len niečo cez 25 kilometrov medzi horami a pobrežnými pláňami Tihamy. Vo východnej časti krajiny dominuje nehostinná náhorná planina Džol. V centrálnom Jemene sa rozprestierajú púšte Ramlat As-Sabatajn a Ar-Rub´ Al-Chálí, ktorá sa rozprestiera aj na území Saudskej Arábie, Ománu a Spojených arabských emirátoch a je najväčšou púšťou na svete.
Podnebie krajiny sa líši podľa rôznorodosti týchto geografických regiónov.
Región dostal prezývku z latinského "Arabia Felix" (doslovne Šťastná Arábia). Počas roka prichádzajú dve obdobia dažďov, ktoré zasahujú najmä centrálne a južné pohoria. Počas mesiacov máj a apríl a následne august a september padajú zrážky takmer denne.
Viac o Jemene
Jemen sa politicky zjednotil 22. mája 1990 spojením Severného a Južného Jemenu. Pred týmto zjednotením existovali a aj po ňom existujú náboženské, politické a kmeňové rozdiely, ktoré vždy vytvárali prirodzenú bariéru pred akoukoľvek uniformitou alebo homogenitou. Označenie Arabia Felix začali používať Rimania a mal označovať tiež jeho geografickú polohu, ktorá oddávna bola strategicky príťažlivou pre vonkajšie mocnosti.
Jemen prvý raz nadobudol na význame už okolo prvého tisícročia pred naším letopočtom so vznikom prvých obchodných ciest pri prevoze kadidla, ktoré mali pokryť dopyt zo strany egyptského a rímskeho impéria. Južné pobrežie Jemenu a ostrov Sokotra boli dostatočnými producentmi kadidla a myrhy. Pre Egypťanov mali tieto produkty cenu zlata, pretože sa používali pri mumifikačnom procese a tiež pri pálení obetín pre bohov.
Viac o Jemene
Jemen sa politicky zjednotil 22. mája 1990 spojením Severného a Južného Jemenu. Pred týmto zjednotením existovali a aj po ňom existujú náboženské, politické a kmeňové rozdiely, ktoré vždy vytvárali prirodzenú bariéru pred akoukoľvek uniformitou alebo homogenitou. Označenie Arabia Felix začali používať Rimania a mal označovať tiež jeho geografickú polohu, ktorá oddávna bola strategicky príťažlivou pre vonkajšie mocnosti.
Jemen prvý raz nadobudol na význame už okolo prvého tisícročia pred naším letopočtom so vznikom prvých obchodných ciest pri prevoze kadidla, ktoré mali pokryť dopyt zo strany egyptského a rímskeho impéria. Južné pobrežie Jemenu a ostrov Sokotra boli dostatočnými producentmi kadidla a myrhy. Pre Egypťanov mali tieto produkty cenu zlata, pretože sa používali pri mumifikačnom procese a tiež pri pálení obetín pre bohov.
Dávni predkovia Jemenčanov sa naučili využívať monzúnové vetry skôr než obyvatelia pri Stredozemnom mori. Obchodníci z Jemenu pridávali do svojich karaván poklady v hodnote hodvábu, korenia, mečov so slonovinou, ktorých indický pôvod držali obchodníci v tajnosti.
Rimania sa neúspešne pokúsili o vpád do Jemenu v roku 24 nášho letopočtu, avšak Jemen odolával vonkajším silám až do roku 1507, keď sa Portugalčanom podarilo si zabrať ostrov Sokotra, čo bolo zároveň i počiatkom európskeho kolonializmu v Jemene. Odpoveďou na neúspešný pokus o portugalské zabratie si významného a strategicky dôležitého prístavného mesta Aden bol osmanský vpád v roku 1538, ktorý si nakoniec Aden v najjužnejšej časti Jemenu, privlastnil mesto. Neskôr sa Osmanom úspešne podarilo prevziať kontrolu nad hlavným mestom Sana´á spod nadvlády Zajdovcov v roku 1547. Bolo to v čase rozkvetu obchodu s kávou a Jemenu sa mimoriadne darilo pod vplyvom Osmanov. Mesto Al-Mokha na juhozápadnom pobreží Červeného mora sa stalo svetovo známe práve kvôli produkcii mimoriadne kvalitnej kávy a najväčším producentom kávy na svete v tom čase. Tento status si Jemen udržal nasledujúcich dvesto rokov, kým Brazília a Indonézia neprevzali status najväčších producentov kávy.
Zajdovcom sa podarilo vyhnať Osmanov zo Sana´á v roku 1636 a tým skončila ich prvá dekáda okupovania Jemenu. I keď Jemen bol zo severu pod tlakom saudského wahhábizmu, tak až v roku 1728 sa podarilo zmenšiť vplyv Zajdovcov sultánovi provincie Lahdž, keď anektoval Aden. Každý, kto mal v rukách Aden, mal tiež v rukách kľúč od poľnohospodárstva, ktoré bolo oslobodené od dane. Oddelenie Adenu od zvyšku územia so zajdovským vplyvom odštartovalo proces vzniku dvoch oddelených jemenských štátov v dvadsiatom storočí.
Význam Adenu ako strategického miesta sa rovnal významu Gibraltaru alebo Konštantínopolu (dnešný Istanbul). V roku 1839 sa podarilo Britom získať kontrolu nad týmto mimoriadne významným prístavným mestom, ktoré využívali aj ako strategické miesto na ceste z Indie.
V roku 1905 sa namaľovala neviditeľná čiara medzi osmanskou Arábiou a britskou Arábiou a označila hranicu území, ktoré sa neskôr stali Severným a Južným Jemenom.
Rimania sa neúspešne pokúsili o vpád do Jemenu v roku 24 nášho letopočtu, avšak Jemen odolával vonkajším silám až do roku 1507, keď sa Portugalčanom podarilo si zabrať ostrov Sokotra, čo bolo zároveň i počiatkom európskeho kolonializmu v Jemene. Odpoveďou na neúspešný pokus o portugalské zabratie si významného a strategicky dôležitého prístavného mesta Aden bol osmanský vpád v roku 1538, ktorý si nakoniec Aden v najjužnejšej časti Jemenu, privlastnil mesto. Neskôr sa Osmanom úspešne podarilo prevziať kontrolu nad hlavným mestom Sana´á spod nadvlády Zajdovcov v roku 1547. Bolo to v čase rozkvetu obchodu s kávou a Jemenu sa mimoriadne darilo pod vplyvom Osmanov. Mesto Al-Mokha na juhozápadnom pobreží Červeného mora sa stalo svetovo známe práve kvôli produkcii mimoriadne kvalitnej kávy a najväčším producentom kávy na svete v tom čase. Tento status si Jemen udržal nasledujúcich dvesto rokov, kým Brazília a Indonézia neprevzali status najväčších producentov kávy.
Zajdovcom sa podarilo vyhnať Osmanov zo Sana´á v roku 1636 a tým skončila ich prvá dekáda okupovania Jemenu. I keď Jemen bol zo severu pod tlakom saudského wahhábizmu, tak až v roku 1728 sa podarilo zmenšiť vplyv Zajdovcov sultánovi provincie Lahdž, keď anektoval Aden. Každý, kto mal v rukách Aden, mal tiež v rukách kľúč od poľnohospodárstva, ktoré bolo oslobodené od dane. Oddelenie Adenu od zvyšku územia so zajdovským vplyvom odštartovalo proces vzniku dvoch oddelených jemenských štátov v dvadsiatom storočí.
Význam Adenu ako strategického miesta sa rovnal významu Gibraltaru alebo Konštantínopolu (dnešný Istanbul). V roku 1839 sa podarilo Britom získať kontrolu nad týmto mimoriadne významným prístavným mestom, ktoré využívali aj ako strategické miesto na ceste z Indie.
V roku 1905 sa namaľovala neviditeľná čiara medzi osmanskou Arábiou a britskou Arábiou a označila hranicu území, ktoré sa neskôr stali Severným a Južným Jemenom.
Rok predtým sa vlády zajdovskej dynastie chopil imám Jahjá bin Mohammed, ktorý sa okamžite stal vplyvným a charizmatickým lídrom, ktorý sľuboval vyhnať Osmanov. Po rokoch krviprelievania priniesli prímerie v roku 1911, ktoré dovoľovalo Zajdovcom využívať určitý stupeň autonómie na severe, ale prakticky až po skončení prvej svetovej vojny roku 1918, kedy sa Osmani tesne pred definitívnym rozpadom ríše stiahli. To poskytlo imámovi Jahjá možnosť efektívnej kontroly severnej časti Jemenu. Kvôli kmeňovým bojom uplatňoval Jahjá politiku izolacionizmu, ktorá ponechávala krajinu značne nerozvinutú. Jahjá bol zavraždený v roku 1948.
I keď jeho syn a nasledovník imám Ahmad zaznamenal istý progres, nevyrovnanosť jeho vlády a úroveň stredoveku jeho krajiny vytvorila živnú pôdu pre myšlienky panarabizmu, ako ho prezentoval egyptský prezident Násir. Vývoj viedol k revolúcii na severe a k smrti Ahmada v roku 1962. Podobne skončil jeho syn Mohammed Al-Badr, keď armádny puč započal dlhú občiansku vojnu, ktorá skončila v roku 1969 založením Jemenskej Arabskej republiky.
Abdurrahmán Jahjá al-Irjání viedol Severný Jemen do roku 1974. Pripravil dohodu s Južným Jemenom o zjednotení a novej ústave. Po ďalšom puči v roku 1974 prevzal kontrolu nad Severným Jemenom Ibrahím Al-Hamdí. Pod jeho vedením zaznamenal Severný Jemen mimoriadny a rýchly progres a podarilo sa mu zblížiť s Južným Jemenom tak, ako nikomu dlho predtým. Ibrahím Al-Hamdí však bol zavraždený v roku 1977 za veľmi zvláštnych okolností. Od roku 1978 sa na verejnej, politickej a vojenskej scéne výrazne presadzoval Alí Abdulláh Sáleh a ktorý si tak otváral cestu k prezidentskému úradu.
Britská neprítomnosť a uzavretie Suezského prieplavu viedla k ekonomickému poklesu v Adene. Ľavicoví politici, ktorí sa podieľali na odchode Britov, našli štedrú podporu v Sovietskom bloku a v Číne, ktorá viedla k sformovaniu socialistickej Ľudovo-demokratickej republiky Jemen.
Hraničné spory, kmeňové napätie a zavraždenie niekoľkých prezidentov Jemenskej Arabskej republiky (JAR) viedli k tomu, že roku 1978 sa prezidentom JAR stal Alí Abdulláh Sáleh. Pod jeho pevnou rukou sa Severný Jemen podarilo stabilizovať. Kolaps ZSSR a Východného Nemecka oslabil Ľudovo-demokratickú republiku Jemen a donútil ju prehodnotiť jeho politickú alianciu a eventuálne zjednotenie so Severným Jemenom v roku 1990. Nová ústava prisudzovala rovnosť všetkým občanom a taktiež demokratické práva a slobody, ktoré predtým neexistovali. Napriek politickému zjednoteniu sa Jemen opäť ocitol v občianskej vojne roku 1994.
Prezidentom Jemenu bol až do roku 2012 Alí Abdulláh Sáleh, ktorý sa snažil ho udržať ho jednotný, avšak jeho politika viedla k ekonomickej a spoločenskej schizme. Podobne ako väčšinu arabských zemí, tak i Jemen v roku 2011 zasiahla Arabská jar a po masívnych demonštráciách sa Alí Abdulláh Sáleh vzdal prezidentského úradu v prospech svojho vtedajšieho viceprezidenta Abdurrabuba Mansúr Hádího podľa dohody, ktorá vznikla po dohovoroch Rady golfskej kooperácie (Gulf Cooperation Council - GCC).
Miesta zapísané v svetovom dedičstve UNESCO:
Historic Town of Zabid (1993)
Old City of Sana’a (1986)
Old Walled City of Shibam (1982)
Socotra Archipelago (2008)
Miesta pridané do predbežného zoznamu:
Archeological site of Marib (2002)
Historic city of Saada (2002)
The Historic City of Thula (2002)
The Madrasa Amiriya of Rada (2002)
Jibla and its surroundings (2002)
Jabal Haraz (2002)
Jabal Bura (2002)
Balhaf/Burum coastal area (2002)
The Hawf Area (2002)
Sharma/Jethmun coastal area (2002)
Sources: Visitor’s Complete Guide to Yemen; Yemen (Bradt Travel Guide), http://whc.unesco.org/en/statesparties/YE/ etc.
I keď jeho syn a nasledovník imám Ahmad zaznamenal istý progres, nevyrovnanosť jeho vlády a úroveň stredoveku jeho krajiny vytvorila živnú pôdu pre myšlienky panarabizmu, ako ho prezentoval egyptský prezident Násir. Vývoj viedol k revolúcii na severe a k smrti Ahmada v roku 1962. Podobne skončil jeho syn Mohammed Al-Badr, keď armádny puč započal dlhú občiansku vojnu, ktorá skončila v roku 1969 založením Jemenskej Arabskej republiky.
Abdurrahmán Jahjá al-Irjání viedol Severný Jemen do roku 1974. Pripravil dohodu s Južným Jemenom o zjednotení a novej ústave. Po ďalšom puči v roku 1974 prevzal kontrolu nad Severným Jemenom Ibrahím Al-Hamdí. Pod jeho vedením zaznamenal Severný Jemen mimoriadny a rýchly progres a podarilo sa mu zblížiť s Južným Jemenom tak, ako nikomu dlho predtým. Ibrahím Al-Hamdí však bol zavraždený v roku 1977 za veľmi zvláštnych okolností. Od roku 1978 sa na verejnej, politickej a vojenskej scéne výrazne presadzoval Alí Abdulláh Sáleh a ktorý si tak otváral cestu k prezidentskému úradu.
Britská neprítomnosť a uzavretie Suezského prieplavu viedla k ekonomickému poklesu v Adene. Ľavicoví politici, ktorí sa podieľali na odchode Britov, našli štedrú podporu v Sovietskom bloku a v Číne, ktorá viedla k sformovaniu socialistickej Ľudovo-demokratickej republiky Jemen.
Hraničné spory, kmeňové napätie a zavraždenie niekoľkých prezidentov Jemenskej Arabskej republiky (JAR) viedli k tomu, že roku 1978 sa prezidentom JAR stal Alí Abdulláh Sáleh. Pod jeho pevnou rukou sa Severný Jemen podarilo stabilizovať. Kolaps ZSSR a Východného Nemecka oslabil Ľudovo-demokratickú republiku Jemen a donútil ju prehodnotiť jeho politickú alianciu a eventuálne zjednotenie so Severným Jemenom v roku 1990. Nová ústava prisudzovala rovnosť všetkým občanom a taktiež demokratické práva a slobody, ktoré predtým neexistovali. Napriek politickému zjednoteniu sa Jemen opäť ocitol v občianskej vojne roku 1994.
Prezidentom Jemenu bol až do roku 2012 Alí Abdulláh Sáleh, ktorý sa snažil ho udržať ho jednotný, avšak jeho politika viedla k ekonomickej a spoločenskej schizme. Podobne ako väčšinu arabských zemí, tak i Jemen v roku 2011 zasiahla Arabská jar a po masívnych demonštráciách sa Alí Abdulláh Sáleh vzdal prezidentského úradu v prospech svojho vtedajšieho viceprezidenta Abdurrabuba Mansúr Hádího podľa dohody, ktorá vznikla po dohovoroch Rady golfskej kooperácie (Gulf Cooperation Council - GCC).
Miesta zapísané v svetovom dedičstve UNESCO:
Historic Town of Zabid (1993)
Old City of Sana’a (1986)
Old Walled City of Shibam (1982)
Socotra Archipelago (2008)
Miesta pridané do predbežného zoznamu:
Archeological site of Marib (2002)
Historic city of Saada (2002)
The Historic City of Thula (2002)
The Madrasa Amiriya of Rada (2002)
Jibla and its surroundings (2002)
Jabal Haraz (2002)
Jabal Bura (2002)
Balhaf/Burum coastal area (2002)
The Hawf Area (2002)
Sharma/Jethmun coastal area (2002)
Sources: Visitor’s Complete Guide to Yemen; Yemen (Bradt Travel Guide), http://whc.unesco.org/en/statesparties/YE/ etc.
